Spájame sa (nielen) pre región s Nadáciu KIA

V kultúrnom centre Nová synagóga Žilina sa 7. decembra 2023 stretlo približne 100 hostiek a hostí z neziskového sektora, podnikov, verejnej správy a médií pod záštitou Nadácia Kia Slovakia. V rámci programu stretnutia Spájame sa (nielen) pre región 2023 sa predstavilo spolu osem rečníčok a rečníkov, aby diskutovali o témach, ktoré sú kľúčové pre rozvoj nielen Žilinského regiónu. A my z KNL sme boli pri tom.

Príležitosti a výzvy pre mládež

Cieľom diskusného panelu bolo načrtnúť zásadné témy a ich riešenia pre mladých ľudí. Výsledky testovania PISA ukazujú, že až tretina 15-ročných detí nedosiahla ani základnú úroveň vedomostí. Dlhodobý negatívny trend úrovne znalostí a schopností sprevádzajú aj ďalšie problémy ako napríklad odliv mladých talentov do zahraničia či nedostatočná ponuka neformálneho vzdelávania na školách.

Prorektor pre medzinárodné vzťahy a marketing Žilinskej univerzity v Žiline, Jozef Ristvej, vyjadril myšlienku, že vzdelávanie na Slovensku v porovnaní s Českou republikou môže byť na veľmi podobnej odbornej úrovni. Rozdiel však spočíva v spôsobe výučby a ďalších možnostiach pre študentov, ktoré sú v zahraničí pestrejšie. Podľa prorektora je dôležité podporovať angažovanosť a motiváciu študentov zostať na Slovensku aj napríklad prostredníctvom budovania zázemia a možností daného mesta. Príkladmi dobrej praxe sú kampusové systémy, ktoré ponúkajú priamy kontakt medzi študentmi, učiteľmi a profesionálmi, rozmanité aktivity, knižnice, laboratóriá a poskytujú mentorstvo a individuálnu podporu pre študentov s pozitívnym vplyvom na ich akademický a kariérny rast.

Riaditeľ Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, Branislav Hadár, v debate uviedol konkrétne kroky štátu na zlepšenie kvality vzdelávacieho procesu. Jedným z týchto opatrení je budovanie Centier excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy na Slovensku. Cieľom tejto iniciatívy je vytvoriť ekosystém zručností pre regionálny rozvoj, inovácie a sociálnu inklúziu odbornej prípravy mladých. Úsilie je zamerané na to, aby príprava a schopnosti mladých odrážali meniace sa hospodárske a sociálne potreby regiónu v kontexte zelenej a digitálnej transformácie.

Projektová manažérka Nadácie Kia Slovakia, Beáta Ďurišová,doplnila diskusiu o iniciatívy nadácie v oblasti neformálneho vzdelávania detí od materských škôl až po stredné školy. Osobitne vyzdvihla potrebu venovať sa deťom už v materských školách, kde nadácia dlhodobo realizuje tzv. „technické kútiky“ na podporu rozvoja detskej kreativity, spolupráce a porozumenia fungovania sveta okolo nás. Ako príklad dobrej praxe pre motiváciu detí k vzťahu k  prírodným vedám spomenula spoluprácu so Žilinskou univerzitou v Žiline pri projekte Centra na popularizáciu vedy a techniky. Toto centrum bude od roku 2024 otvorené pre školy a verejnosť na pôde univerzity.

Marcel Rypák, projektový koordinátor Rozvojovej agentúry Žilinského samosprávneho kraja, priniesol do debaty pohľad zástupcu mladých ľudí. Na svojom príklade návratu zo zahraničia naspäť na Slovensko zdôraznil potrebu budovania komunity a podpory dobrovoľníctva. Podľa pána Rypáka sú všetky projekty založené na dobrovoľníctve, pričom to pomáha budovať u mladých angažovanosť, príslušnosť ku komunite, a zároveň osobnostný rozvoj. Diskusný panel ukončil zaujímavou myšlienkou: „Keď zanikne dobrovoľníctvo, zanikne svet.“

Rovnosť na športovisku a mimo neho

Druhá časť večera bola venovaná téme inklúzie nielen v športe. Na Slovensku je až 15 % ľudí so zdravotným znevýhodnením. Hostia v diskusii dlhodobo zastupujú športovcov a mladých ľudí s rôznym druhom zdravotného znevýhodnenia a popularizujú témy unifikovaného športu pre verejnosť. Svojou činnosťou vytrvalo dokazujú, ako šport pozitívne ovplyvňuje každodenný život ľudí so znevýhodnením.

Národná riaditeľka organizácie Špeciálne Olympiády Slovensko, Eva Gažová, je dlhodobou pracovníčkou so športovcami s intelektuálnym znevýhodnením, ktorí sa pod záštitou tejto organizácie venujú profesionálnemu športu na celosvetovej úrovni. Podľa pani Gažovej je najprirodzenejším a najjednoduchším spôsobom inklúzie práve šport. V diskusii zdôraznila význam empatie a otvorenosti mysle v interakcii s ľuďmi so znevýhodnením, vďaka ktorým všetci môžeme mať príjemnú osobnú skúsenosť s jednotlivcami s intelektuálnym znevýhodnením.

Generálny manažér organizácie Slovak Para Ice Hockey, Miroslav Dráb, stál pri úspechoch parahokejistov z Dolného Kubína, ktorí v tomto roku získali strieborné medaile na majstrovstvách sveta v Kazachstane. Pán Dráb poukázal na nedostatočnú bezbariérovosť pre športovcov s fyzickým hendikepom v našej krajine. Naznačil, že spoločnosť trochu zanedbáva bezbariérový prístup napríklad k verejným budovám a dopravným prostriedkom.Osobnou motiváciou však spolu s klubom prispieva k zlepšeniu týchto podmienok v hľadaní spolupráce a podpory pre svoje projekty.

Tému “športu v tme” predstavil poslucháčom Peter Ďuroška, predseda Slovenskej asociácie zrakovo postihnutých športovcov. Vyzdvihol iniciatívy zamerané na popularizáciu športu a športovcov so znevýhodnením, ocenil komunitné a športové akcie, ktoré prispievajú k výraznému mediálnemu a spoločenskému povedomiu o tejto téme.

Jana Mrlianová je správkyňou Komunitnej nadácie Liptov, ktorá už 15 rokov pôsobí v regióne Liptov a pomáha zdravotne a sociálne znevýhodneným. Zároveň každoročne organizuje športovo-charitatívne podujatie Barlatón, ktorého výťažok vždy putuje rodinám detí s hendikepom. Pani Mrlianová vo svojom príspevku zdôraznila dôležitosť nielen hovoriť o inklúzii, ale tiež ju aktívne vnímať a podporovať.

Stála hostka v diskusii, Beáta Ďurišová z Nadácie Kia Slovakia zhrnula aktivity nadácie pre podporu inklúzie, ako napríklad beh nadácie „Inklúzia v pohybe“ či grantový program „Inšpirácia pohybom“. Diskusný blok zakončila myšlienkou: „Inklúzia bude dokonaná, keď sa ako slovo vytratí z nášho slovníka a bude pre nás všetkých súčasťou života.