MY Liptov o Barlatóne 2026

Barlatón má za sebou 12. ročník a opäť padol rekord. Čím si vysvetľujete, že každý nový ročník prekoná ten predošlý?

Som presvedčená, že účastníci, ktorí Barlatón zažili v minulých rokoch, o ňom ďalej hovoria svojim známym. Ľudia ho potom nechcú iba počúvať z rozprávania, chcú ho zažiť osobne. Možno niekto prišiel minulý rok ako bežec a tento rok už zobral aj rodinu či deti. Myslím si, že za tým stojí najmä kombinácia dobrej atmosféry, kvalitnej organizácie a silnej komunity ľudí, ktorí sa k Barlatónu každoročne vracajú. To, že každý ročník prekoná ten predchádzajúci, vnímame ako prejav dôvery. Zároveň je to pre nás záväzok pokračovať tak, aby bol zážitok pre účastníkov ešte lepší. Pri počte viac ako 1500 ľudí je to už naozaj náročné.

Tento rok sa zapojilo 1528 účastníkov. Čo pre vás znamená vidieť na jednej trati zdravých ľudí, ľudí so zdravotným znevýhodnením, športovcov aj rodiny s deťmi?

Práve toto je pre nás najväčšie víťazstvo Barlatónu. Keď som pred rokmi premýšľala nad myšlienkou tohto podujatia, mojím snom bolo vytvoriť priestor, kde nebude dôležité, aký je človek rýchly, koľko má rokov alebo aké prekážky musí v živote prekonávať. Dnes vidíme na jednej trati vrcholových športovcov, rekreačných bežcov, rodiny s deťmi aj ľudí so zdravotným znevýhodnením. Všetci sú prirodzenou súčasťou jedného spoločného príbehu a našej snahy búrať bariéry vo vnímaní života s hendikepom. Číslo 1528 je pre nás rekord, ale ešte viac nás teší to, koho všetkého za ním vidíme. Keď na jednej trati bežia športovci, rodiny s deťmi, seniori aj ľudia so zdravotným znevýhodnením, ukazuje to, že Barlatón patrí každému. Práve inklúzia, vzájomná podpora a spoločná radosť z pohybu sú hodnoty, na ktorých podujatie stojí od svojho vzniku.Veľmi si želám, aby toto poslanie bolo vždy nad všetkým. Aby ľudia Barlatón nevnímali ako komerčný športový deň, ale ako oslavu ľudskej odhodlanosti, solidarity a silnej komunity.

Každá zo štyroch rodín, ktoré ste vybrali ako adresátov pomoci, si odniesla symbolický šek na 3780 eur. Podľa čoho ste rodiny vyberali a čo pre ne môže takáto pomoc znamenať v bežnom živote?

Pri výbere rodín sa v nadácii dlhodobo snažíme vnímať predovšetkým ich životný príbeh, aktuálnu situáciu a mieru pomoci, ktorú skutočne potrebujú. Nejde nám o porovnávanie osudov, pretože každý je svojím spôsobom náročný. Hľadáme rodiny, ktorým môže podpora z Barlatónu priniesť reálnu úľavu a pomôcť im zvládnuť každodenné výzvy spojené so zdravotným stavom ich blízkych. Suma 3780 eur možno niekomu pripadá len ako číslo, no pre tieto rodiny môže znamenať rehabilitácie, zdravotné pomôcky, špecializovanú terapiu, úpravu domáceho prostredia alebo jednoducho menej starostí o financie v období, keď sa potrebujú sústrediť na to najdôležitejšie – na svojich blízkych. Pre nás je dôležité, aby pomoc nebola len symbolická, ale aby mala konkrétny vplyv na kvalitu ich života. Zároveň je to odkaz, že na svoje starosti nie sú sami. Za každým eurom stojí množstvo ľudí, ktorí sa rozhodli pomôcť. Práve v tom vidím najväčšiu hodnotu Barlatónu.

Podporené boli rodiny z Liptovského Hrádku, Liptovského Mikuláša aj Ružomberka. Je pre vás dôležité, aby Barlatón pomáhal naprieč celým Liptovom?

Určite áno. Hoci Barlatón vznikol v Liptovskom Hrádku a má tu svoje korene, od začiatku sme ho vnímali ako podujatie, ktoré spája ľudí z celého regiónu, zo Žilinského kraja a postupne získalo aj celoslovenský dosah. Pomoc by nemala mať hranice medzi mestami či obcami, pretože náročné životné situácie sa nevyhýbajú nikomu.

Aký moment z tohtoročného Barlatónu vám osobne najviac utkvel v pamäti?

Takých momentov bolo počas dňa viac. Najviac mi utkvel v pamäti pohľad na štart. Keď som videla tú masu ľudí rôzneho veku, s rôznymi životnými príbehmi a motiváciami, ktorí sa stretli na jednom mieste pre dobrú vec, uvedomila som si, čo sme s Ivanom a Daliborom spôsobili. Bol to taký „barlatónsky ošiaľ“ v tom najlepšom zmysle slova. V takých chvíľach si uvedomujem, že Barlatón nie je o kilometroch, ale o ľuďoch. A práve to je dôvod, prečo ho robíme už dvanásť rokov.

Trať viedla z Okoličného na Borovú Sihoť, účastníci išli pešo, nordic walkingom, na vozíkoch, na bicykloch aj behom. Je náročné pripraviť podujatie tak, aby bolo bezpečné a otvorené pre tak rôznorodú skupinu ľudí?

Áno, je to veľká organizačná výzva. Musíme myslieť na potreby veľmi rôznorodej skupiny účastníkov. Na jednej trati sa stretávajú bežci, cyklisti, rodiny s deťmi, priaznivci nordic walkingu aj ľudia na vozíkoch, preto je bezpečnosť pre nás absolútnou prioritou.Treba povedať aj to, že keď nás bolo na začiatku tridsať, v nadácii bol jeden zamestnanec. Keď sa v roku 2010 na štart postavilo tristo účastníkov, stále bol v nadácii jeden zamestnanec. A dnes, keď sa na štart postaví viac ako 1500 ľudí, organizácia podujatia stále nestojí na veľkej eventovej agentúre.Príprava si vyžaduje dôkladné plánovanie trate, koordináciu dobrovoľníkov, zdravotnú službu, dopravné opatrenia aj zrozumiteľnú komunikáciu s účastníkmi. Na druhej strane práve táto rôznorodosť robí Barlatón výnimočným. Od začiatku sme chceli vytvoriť podujatie, ktoré bude otvorené pre každého bez ohľadu na vek, kondíciu či zdravotné obmedzenia.Veľkou oporou je pre nás tím takmer 60 dobrovoľníkov, posilnený aj o dobrovoľníkov z radov polície či vojakov. Cyklistickí dobrovoľníci z Vrchárskej koruny liptovskej a Liptovskí tuláci neboli len garantmi cyklotrate, ale prevzali veľkú zodpovednosť za približne 700 cyklistických účastníkov Barlatónu 2026. Stali sa tak regulárnymi partnermi podujatia.Bez ľudí, ktorí darujú to najcennejšie – svoj čas –, by sme v nadácii nedokázali pripraviť také emotívne podujatie. Možno aj najväčšie svojho druhu v celom Žilinskom kraji.O kvalite podujatia hovoria aj spätné väzby od účastníkov. Jeden z nich nám napísal, že sa Barlatónu zúčastnil v tandeme so slovenskou exolympioničkou v bežeckom lyžovaní Betkou Havrančíkovou. Absolvovali náročnú cyklistickú trať a ocenil výber trasy, značenie aj ľudí pozdĺž trate. Napísal, že akciu objavil až neskôr, čo ľutuje, a že pre nich bola nezabudnuteľným zážitkom.

V cieli odovzdávali medaily aj známi liptovskí športovci Ján Laco a Michal Martikán. Čo podľa vás znamená pre účastníkov, keď ich v cieli privítajú práve takéto osobnosti?

Je to krásne gesto, ktoré sme pred rokmi naštartovali aj vďaka partnerovi, zdravotnej poisťovni Dôvera. Tá v minulosti pre Barlatón zabezpečila osobnosti ako Nasťa Kuzminová, Matej Tóth či Ján Volko. Zároveň je to veľká pocta pre všetkých účastníkov. Ján Laco aj Michal Martikán sú osobnosti, ktoré svojimi výkonmi preslávili nielen Liptov, ale celé Slovensko. Mnohí ich vnímajú ako športové vzory, preto má prevzatie medaily práve z ich rúk úplne inú emóciu. Veľmi si vážime, že si našli čas podporiť podujatie, ktorého hlavnou myšlienkou je pomoc druhým. Ich prítomnosť dodala Barlatónu výnimočný rozmer. Pre účastníkov je to silný zážitok a pekná odmena po absolvovaní trate. Aj keď sú medaily jednou z najväčších rozpočtových položiek podujatia, zhodli sme sa, že každý, kto sa postaví na štart a príde do cieľa, si zaslúži odniesť domov pamiatku na svoj výkon. Preto urobíme všetko pre to, aby v budúcom roku získal medailu každý účastník Barlatónu bez ohľadu na poradie prihlásenia.

Na záver ste už avizovali 13. ročník Barlatónu 2027 s heslom „Dávať Dobro Druhým“. Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí tento rok prišli, prispeli alebo pomáhali?

V prvom rade by som sa chcela úprimne poďakovať každému, kto bol súčasťou tohtoročného Barlatónu. Či už prišiel na štart, prispel, pomáhal ako dobrovoľník, partner alebo nás podporil akýmkoľvek spôsobom. Barlatón nie je dielom jedného človeka ani organizačného tímu. Je to spoločný príbeh stoviek ľudí, ktorým nie je ľahostajný osud druhých. To, že sme tento rok dokázali pomôcť štyrom rodinám a odovzdať im rekordnú sumu, je zásluha každého jedného účastníka a podporovateľa. Heslo budúceho 13. ročníka „Dávať Dobro Druhým“ nie je len slogan. Je to pozvanie pokračovať v tom, čo sa nám spoločne darí budovať už dvanásť rokov – komunitu ľudí, ktorí sú ochotní pomáhať. Verím, že sa o rok opäť stretneme a spoločne ukážeme, že aj malý skutok dokáže zmeniť niečí život k lepšiemu.

autor: Ľubica Stančíková