Dobrovoľníci sa spojili a vymaľovali druhú polovicu mostu medzi Hrádkom a Petrom

Nie je maľovanie ako maľovanie

Tvorivá činnosť má vždy svoj originálny šmrnc. A je jedno, či maľujete most a ste spontánni ako deti, alebo vo veľkom štýle sa venujete hudbe.

Presne toto sa dialo najprv ako nápad za dverami Komunitnej nadácie Liptov, potom v realite.

Keď polovica chýba, príde nápad

Začiatkom augusta sa stretli dobrovoľníci a priaznivci nadácie nad riekou Belá. Konkrétne na moste pri cintoríne, ktorý spája Liptovský Hrádok s Liptovským Petrom. Zámer? Most začali minulý rok v rámci dobrovoľníckeho dňa maľovať mesto Liptovský Hrádok a miestne firmy. Stihli urobiť len jednu polovicu, druhá ostala nedomaľovaná.

A to bola voda na mlyn pre „nadačných“ dobrovoľníkov. „Okrem našich dobrovoľníkov prišli aj aktivisti zo športového klubu SokoLH, klienti a zamestnanci Centra sociálnych služieb EDEN Liptovský Hrádok. Bolo nás asi dvadsať a v aktivite nás podporili mesto Liptovský Hrádok aj obec Liptovský Peter.

Najmladší účastník? Spal v kočíku, pretože vzhľadom na svoj vek ešte nebol práceschopný, ale aj za neho natieračskú prácu odviedla jeho mamička. Reálne však maľoval trojročný „maliar-natierač“.

Jeden dobehá, druhý zašomre

Všetko má svoje svetlo aj svoj tieň. Tak to bolo aj s maľovaním mosta. Z toho pozitívnejšieho súdka bolo stretnutie s neznámym okolobežiacim športovcom. Mimochodom, nebol Lipták, v Hrádku bol len na návšteve. Pristavil sa pri nás a keď zistil, čo máme za maľovaciu akcia, beh zavesil na klinec, zobral kefu, štetec a pomohol.

Viac-menej zamrzeli reakcie niektorých domácich po moste prechádzajúcich. Smerom k dobrovoľníkom spustili - Načo to robíte? Prečo sa „rozťahujete“ po moste? Nemám ani kade prejsť! Blá, blá, blá... „Smutné zistenie, že dobrovoľnosť, spoločný prínos pre komunitu, zveľadenie a skrášlenie ani najbližšieho regiónu nemá pre niekoho hodnotu.